Filantropia nie je len o darcovstve, ale aj o tom, že firmu nenecháte padnúť

Viete, prečo je v rodinnom biznise dôležitá filantropia a ako môže firme pomôcť? Na túto tému sa s Michalom Šubínom, Managing Partnerom spoločnosti Subin & Partners zhovárala Anna Vojteková/Neopublic.

Pri rodinnom podnikaní sa často hovorí o zhodnocovaní rodinného majetku, menej sa však skloňuje téma filantropie, hoci slovenské rodinné firmy sú ochotné pomáhať a aj pomáhajú. Čo ich motivuje k filantropii?

Na začiatku podnikania zrejme ani jeden podnikateľ o filantropii neuvažuje. Väčšina ľudí začala podnikať preto, lebo museli uživiť rodinu. História novodobých rodinných firiem siaha do 90.rokov minulého storočia, kedy mali ľudia šancu niečo sprivatizovať a na tom si vybudovať úspešnú firmu. Aj naši klienti primárne privatizovali, avšak môžem povedať, že to naozaj  urobili korektne a korektne aj splatili dlh. A podpísal sa pod to aj fakt, že z veľkej časti boli s tým podnikom spätí, takže im záležalo na zachovaní kontinuity. Tam niekde už môžeme hovoriť o náznakoch filantropie, hoci v tom čase bol primárny rozbeh podnikania a zisk.

Kedy však prichádza zvyčajne ten moment, že chce podnikateľ nielen zarábať, ale aj pomáhať?

Kým spočiatku ide o zabezpečenie živobytia a o financie, časom začnú prevládať aj iné dôvody, pre ktoré ľudia podnikajú. Len samotná finančná motivácia totiž časom nestačí na to, aby človeka uspokojovalo to, čo robí. Ak niekto dosiahne nejaký finančný level, začína sa zaoberať aj ďalšou pridanou hodnotou. Môže prísť vízia urobiť niečo viac pre pracovný kolektív, najbližšie okolie fabriky a podobne. Navyše, keď hodnota a veľkosť firmy rastie a získava aj regionálny význam, aj sám majiteľ môže pociťovať osobnú zodpovednosť za ľudí žijúcich v mieste, kde pôsobí, za zamestnancov, aj daný región a v neposlednom rade aj za to, aby si on sám zachoval dobré meno. Stretol som sa s tým, že človek musel predať firmu, lebo ju nemal komu odovzdať. Bolo preňho veľmi dôležité, aby tá firma prežila a zostala v regióne. Ako sám povedal, chcel chodiť do krčmy bez toho, aby ľudia naňho pozerali cez prsty, že predal podnik a na nich sa vykašľal.

Mali, dnes už úspešné viacgeneračné rodinné firmy, od začiatku nastavené nejaké spoločné pravidlá, ako sa bude hospodáriť, na čo pôjdu peniaze pro bono a vopred vytýčené hodnoty už pri svojom vzniku?

Nemyslím si, že by pri vzniku dnes úspešných rodinných firiem, ktoré u nás vznikali v 90.rokoch, boli od začiatku nastavené nejaké pravidlá. Vtedy bol otec alebo matka, resp. zakladateľ, alfou a omegou. Ten ťahal biznis a určoval jeho smerovanie. Demokracia, alebo nejaký tímový duch prichádzali až postupne, s medzigeneračným prechodom. Tým sa vlastníctvo zvyčajne rozriedi a následne príde aj väčšia miera komunikácie vo vnútri firmy pri rozhodovaní a aj nastavenie nejakých pravidiel. Čo je však dôležité, druhá generácia, resp. generácia nástupníkov má zároveň aj oveľa ústretovejší pohľad jednak sa filantropii otvoriť, ale aj dať tieto veci do poriadku. Ich vôľa  podeliť sa je väčšia, pretože nástupníci nezažili ten  stres na začiatku, kedy bol rozpočet naozaj napnutý. Kým prvá generácia trošku horšie rozdáva, pretože tie peniaze ťažko zarobila, druhá generácia je štedrejšia.

Je filantropia z Vášho pohľadu pre renomé firmy podstatná?

Určite áno. Rodina si tým zvyšuje lokálny kredit a lokálny význam, ktorý jej môže za istých okolností pomôcť  a je aj akousi morálnou ochranou, ak má firma imidž filantropa, darcu či podporovateľa. Filantropia však môže mať aj ďalšie implikácie – napríklad z personálneho hľadiska. Ľudia možno pôjdu do takejto firmy radšej pracovať, čo dnes je veľká téma. A v neposlednom rade  to môže firme pomôcť aj v predaji výrobkov a služieb.

Ako sa k tejto filozofii dnes stavajú slovenské rodinné firmy? A čo pre ne znamená poskytovanie nezištnej pomoci?

Ide o previazanie rodiny napríklad na nejaké najbližšie alebo širšie okolie a budovanie si sociálneho kreditu v tom okolí. Nie všetky rodiny to robia a tie, ktoré sa filantropii venujú, nemajú vždy potrebu na to upozorňovať. Ak sa však aj rozhodnú nezištnú pomoc poskytnúť, často nemajú tieto aktivity zorganizované. Sú rodinné firmy, ktoré na dobročinnosť či filantropiu prispievajú relatívne vysokými sumami, pričom nemajú žiadnu stratégiu. Idú ad hoc a náhodne. Práve medzigeneračný prechod môže napomôcť tomu, aby bol aj v poskytovaní pomoci zavedený nejaký systém.

Z akých možností si teda môžu rodinné firmy u nás vyberať, ak chcú pomáhať a prispievať na dobročinnosť?

Prispievať môžu rôznym spôsobom. Jedným z nich je poskytovanie služieb pro bono, ak to charakter ich podnikania umožňuje. Takisto je možnosť založiť si a spravovať vlastnú nadáciu alebo občianske združenie, to si však vyžaduje časové aj personálne kapacity, finančný manažment a administratívu s tým spojenú. No a ďalšou z ciest, ako adresne poskytnúť nezištnú pomoc, je aj prostredníctvom dvoch percent z daní, čo je vo svetovom meradle naozaj unikátne, lebo Slovensko je jedna z mála krajín, ktorá takúto pomoc umožňuje.

Spomínali ste adresnosť – do akej miery táto zohráva úlohu pri filantropii?

To, aby bola pomoc adresná, je veľmi dôležité. Pretože ako si viete vďaka filantropii vybudovať dobré meno, tak si ho viete aj pokaziť. To, komu a ako pomáhate, musíte mať za každých okolností pod kontrolou.  Buď dáte dôveru do rúk nejakej organizácie, ktorá má kredit,  alebo budete pomoc poskytovať sám a vo vlastnom mene, ale v tom prípade by ste to mali robiť od začiatku do konca a je to to isté ako podnikanie.

Aké možnosti má však firma, ktorá chce pomáhať, ale nemá kapacitu na to, aby zakladala svoju vlastnú nadáciu alebo občianske združenie, alebo jednoducho s filantropiou nemá skúsenosti?

Ak niekto nemá skúsenosti s filantropiou a chce pomáhať, vždy môže využiť napríklad niektorú etablovanú nadáciu, akou je napríklad Pontis. Tá de facto spravuje asignované percentá z daní, ktoré firma vyčlení na filantropiu a donor sa zároveň spolupodieľa na rozhodovaní, kam a na čo budú tie peniaze použité.   

Môže byť zahraničie v tejto oblasti nejakou inšpiráciou pre slovenské rodinné firmy? Je nejaký rozdiel v prístupe k filantropii medzi slovenskými a napríklad českými firmami?

Na Slovensku a v Česku je to s rodinným podnikaním a filantropiou veľmi podobné. Rozdiel vidím možno len v tom, že v Česku sa o filantropii hovorí viac. Česi sú v tomto viac angažovaní a vedia sa lepšie predať.

Prečítajte si ďaľšie články

12. decembra 2021

Najväčší majetkový presun od „víťazného“ februára?

Prečítať viac

4. mája 2022

Ako odovzdať rokmi budovaný majetok potomkom?

Prečítať viac

19. mája 2022

Fórum „Rodinný biznis 2022“

Prečítať viac

Vedenie rodinného podniku a nástupníctvo

Téma nástupníctva a presunu majetku a riadenia rodinných podnikov sa v našom geopriestore stáva čoraz aktuálnejšou – generácia priekopníkov rodinného podnikania totiž prichádza do veku, keď čoraz častejšie uvažuje o stiahnutí sa z vedúcej pozície a rieši viacero zásadných otázok. Nielen AKO odovzdať riadenie a majetok, ale aj KOMU ho odovzdať.

Príklady zo zahraničnej praxe potvrdzujú predpoklad, že neexistuje jediný a už vôbec nie jediný najlepší model odovzdania nástupníctva v rámci rodinného podniku.

Motivácií pre transfer riadiacich právomocí v rámci rodinnej firmy môže byť viacero. Jednak to môže byť organicky plynúci proces, keď zakladateľ spoločnosti prichádza do dôchodkového veku, ale môže to byť aj náhla a neočakávaná nevyhnutnosť ovplyvnená zdravotným stavom doterajšieho lídra, prípadne nespokojnosť ostatných vlastníkov s jeho výkonom.

Na začiatku tejto cesty by však vždy mala byť snaha o čo najobjektívnejší popis charakteristík rodinnej spoločnosti, výziev, ktorým firma čelí, popis existujúcej firemnej štruktúry vrátane procesov a jej možné úpravy. Takáto príprava môže byť veľmi efektívnym nástrojom pre proces hľadania nového lídra rodinnej spoločnosti, nich je dôvodom tejto zmeny čokoľvek.

Ako na to?

Predovšetkým je vhodné vyvarovať sa impulzívnych rozhodnutí, ktoré môžu vo svojich dôsledkoch ohroziť systém rodinného podnikania.

Taktiež nebýva optimálnou voľbou ponechať výber nástupníka na jedinú osobu. Hoci rodinná situácia k tomu často zvádza, je dobré, ak sa na tento proces nedívame optikou dosluhujúceho absolutistického monarchu. Predovšetkým, ak rodinný biznis dosiahol určitú úroveň profesionalizácie, býva veľmi efektívnou voľbou delegovať proces výberu budúceho lídra na internú pracovnú skupinu, nezávislých poradcov alebo prihliadnuť na hlas akcionárov, ktorí inak nie sú vtiahnutí do riadenia, či podnikania rodiny.

Vhodnou voľbou je aj zapojenie externých poradcov priamo do pracovnej skupiny – ich vplyv môže efektívne odfiltrovať konflikty záujmov a tiež manažovať prácu skupiny s prihliadnutím na kľúčový cieľ, ktorým je nájdenie najlepšieho riešenia pre firmu.

Aké sú základné kroky v procese výberu nového lídra?

Bez ohľadu na to, či je diskusia o nástupníkovi z radov rodiny alebo z externého prostredia, na začiatku by malo byť vytvorenie jeho ideálneho profilu, obsahujúceho jednak povinné kvalifikácie a predpoklady, ale aj nadstavbu v podobe zoznamu charakteristík, ktoré by „bolo dobré mať“.

Vyhodnotenie a výber kandidáta býva obvykle najťažším krokom celého procesu. Tu sa podľa Paola Morosettiho* otvára aréna pre stret očakávaní, hodnotových prístupov, či predsudkov, ktoré často favorizujú interného kandidáta voči externým. V tomto prípade môže dobre zostavená pracovná skupina efektívne usmerňovať a moderovať tieto tlaky a napomôcť tým dosiahnuť určený cieľ.

Záverečnou fázou celého procesu je adaptácia systému riadenia na vykonané zmeny – treba mať na pamäti, že rodinná firma je živý organizmus prechádzajúci prirodzeným procesom evolúcie. To, čo v prvej fáze životného cyklu perfektne fungovalo a bolo spoľahlivým a efektívnym nástrojom na prežitie medzi konkurenciou, v neskoršom období už nemusí stačiť. Preto by rodina mala byť schopná zvoliť takého lídra, ktorý nebude konzervovať status quo, ale bude vizionárom so schopnosťou adaptovať rodinné podnikanie na zmeny a tiež ho bezpečne previesť úskaliami a turbulenciami, ktoré tieto zmeny nepochybne prinesú.

Ak Vás táto téma oslovila a máte záujem zistiť viac o tom, ako zmenu lídra naplánovať a realizovať, radi Vás budeme v tomto procese sprevádzať.

*zdroj: Paolo Morosetti: Leadership succession: selecting an internal or external successor?

Prečítajte si ďaľšie články

12. decembra 2021

Najväčší majetkový presun od „víťazného“ februára?

Prečítať viac

4. mája 2022

Ako odovzdať rokmi budovaný majetok potomkom?

Prečítať viac

19. mája 2022

Fórum „Rodinný biznis 2022“

Prečítať viac

II. generácia pokračuje v rodinných hodnotách – aj v roku 2023

Po živom a inšpiratívnom februárovom stretnutí so zástupcami rodinných firiem v Chateau Gbeľany sme pripravili jarnú edíciu podujatí z cyklu stretnutí prvej a druhej generácie majiteľov rodinných firiem, ktorá sa uskutoční v dňoch 23.-24.5.2023.

Hlavnou témou tentoraz bude príbeh rodinnej firmy – európskej retailovej siete  Leder&Schuh (Humanic) – kde problematiku medzigeneračnej výmeny, riešenia kríz a adaptácie na zmeny predstaví jej spolumajiteľ a člen štvrtej generácie zakladateľskej rodiny, pán Karl Mayer-Rieckh.

Následný program bude v réžii našich kolegov a partnerov: kolegovia z FONDATI@PARTNERS pre vás spracovali tému práce s ľudským kapitálom a s tým súvisiacich prístupov a stratégií riadenia; a aktuálne informácie o zmenách v legislatíve, súvisiacich s rodinným podnikaním predstavia partneri z Advokátskej kancelárie MCL.

Je o nás známe, že pri našich stretnutiach s vami radi spájame príjemné s užitočným a veríme, že sa nám to podarí aj v tomto prípade. Krásne priestory a výborná gastronómia  hotela Arkady Hof v Stupave, pod záštitou  rodiny Hollenovcov, sú skvelým rámcom jednak pre spoločenský večer, ako aj pre odbornú časť eventu.

Veríme, že program, ktorý sme pripravili, bude opäť zaujímavý a príťažlivý a tešíme sa na stretnutie s vami. Registrovať sa môžete mailom na adrese tatiana.veberova@www.subinpartners.sk.

Prečítajte si ďaľšie články

12. decembra 2021

Najväčší majetkový presun od „víťazného“ februára?

Prečítať viac

4. mája 2022

Ako odovzdať rokmi budovaný majetok potomkom?

Prečítať viac

19. mája 2022

Fórum „Rodinný biznis 2022“

Prečítať viac

InspiRoom – II. generácia pokračuje v rodinných hodnotách

Našim klientom už mnoho rokov pomáhame pripraviť a realizovať procesy vzťahujúce sa k majetkovému prechodu. Sprevádzame ich nielen jednotlivými krokmi k efektívnej správe, budovaniu a rozvoju ich majetku, ale aj pri plánovaní jeho presunu na nasledujúce generácie.

Tento proces si, prirodzene, vyžaduje aktívnu participáciu oboch generácií – zakladateľskej i nástupníckej. A hoci príbeh každej z rodín je unikátny, sme presvedčení, že každá z nich môže byť do istej miery inšpiráciou pre iných. Preto sme sa rozhodli na pravidelnej báze organizovať spoločné stretnutia prvej i druhej generácie rodín v našom portfóliu, aby sa neformálnom prostredí mohli podeliť o svoje skúsenosti s procesom transferu a snáď sa aj vzájomne inšpirovať.

Na prvom zo série rodinných stretnutí sa v tomto duchu predstavila rodina Gašperovcov – zakladateľov firmy Fires z Batizoviec, ktorá bola zároveň naším pozorným a milým hostiteľom. Miroslava Rákociová a Slavomíra Raškovič, ktoré reprezentujú druhú generáciu rodiny, priblížili svoju osobnú skúsenosť s priebehom nástupníckeho procesu. Svojím vstupom prispel aj pán Ernest Haris, zakladateľ spoločnosti Orgeco, ktorý priblížil tému strategického plánovania a rozvoja rodinnej firmy.

Odborné témy zastrešili Michal Šubín a tiež Mario FondatiFONDATI & PRTNERS a Martin Mičák z Advokátskej kancelárie MCL.

Toto stretnutie nás utvrdilo v tom, že pokračovať v týchto aktiviách má zmysel a preto dávame do pozornosti termíny na rok 2023: 16.-17. február, 20,-21. apríl, 21.-22. september a 23.-24. november

O podrobnostiach a programe budeme postupne informovať na webe, LinkedIn a prostredníctvom newslettra.

#majetkovytransfer

#druhageneracia

#rodinnepodnikanie

#inspiroom

Prečítajte si ďaľšie články

12. decembra 2021

Najväčší majetkový presun od „víťazného“ februára?

Prečítať viac

4. mája 2022

Ako odovzdať rokmi budovaný majetok potomkom?

Prečítať viac

19. mája 2022

Fórum „Rodinný biznis 2022“

Prečítať viac

Štrukturovanie projektu medzigeneračného presunu

Proces medzigeneračného presunu má niekoľko fáz a každá z nich si vyžaduje úzku spoluprácu s rodinou s cieľom hlbšieho spoznania štruktúry majetku, ale i samotnej rodiny, vzťahov v nej, ako aj očakávaní, ktoré rodina má.

V priebehu prípravy a následnej realizácie projektu spolupracujeme s kolegami zo znaleckého ústavu, transakčného a účtovného oddelenia a s vybranou právnickou kanceláriou. Počas celého procesu sme klientovi stále k dispozícii a sprevádzame ho jednotlivými krokmi.

 

Prečítajte si ďaľšie články

12. decembra 2021

Najväčší majetkový presun od „víťazného“ februára?

Prečítať viac

4. mája 2022

Ako odovzdať rokmi budovaný majetok potomkom?

Prečítať viac

19. mája 2022

Fórum „Rodinný biznis 2022“

Prečítať viac

Daňové dopady medzigeneračného presunu

Ako pripraviť rodinné aktíva na presun na druhú a nasledujúce generácie? Hľadáme riešenia, ktoré by pripravili rodinný majetok na tento proces tak, aby nepriniesol nepríjemné prekvapenia ani rodičom, ani budúcim generáciám.

Naši rodinní klienti majú často dva základné ciele: byť zdraví a mať dane v poriadku. Minimálne s tým druhým vám vieme efektívne pomôcť.

Prečítajte si ďaľšie články

12. decembra 2021

Najväčší majetkový presun od „víťazného“ februára?

Prečítať viac

4. mája 2022

Ako odovzdať rokmi budovaný majetok potomkom?

Prečítať viac

19. mája 2022

Fórum „Rodinný biznis 2022“

Prečítať viac

Medzigeneračný prechod ako životná obchodná transakcia

Podnikateľské prostredie je v súčasnosti svedkom unikátnej situácie – nachádzame sa v období, ktoré je pre rodinné podniky a podnikateľské rody nové. Je tridsať rokov po revolúcii a vtedajší podnikateľskí pionieri dnes plánujú odchod do dôchodku a zvažujú, akým spôsobom svoj podnikateľský úspech, postavený na rokoch driny a odriekania, posunú na druhú generáciu.

A tu začína najväčší obchod ich života. Je to obchod, na ktorý je potrebné sa pripraviť, detailne ho naplánovať a precízne realizovať. Odmenou je možnosť zachovania harmónie v rodine na ďalšie dekády. Budúca rodinná harmónia predpokladá funkčný rodinný majetok.

Každá rodina a každý rodinný majetok je iný. To sú predpoklady, ktoré z medzigeneračného prechodu každej rodiny robia unikátny projekt. Projekt, ktorý vyniká vo svojej komplexnosti, pretože obsahuje jednak organizačné a ekonomické poradenstvo, ako aj daňové a účtovné plánovanie a právne poradenstvo. Projekt, ktorý ma dve základné úrovne – majetkovú a rodinnú.

Príprava majetku na medzigeneračný prechod pozostáva predovšetkým v jeho konsolidácii a transformácii. Je potrebné pripraviť majetok, ktorý bol dlhodobo budovaný a veľmi často ovládaný výlučne jeho zakladateľom, na presun do budúcnosti, kedy vlastníkov a beneficientov bude viac. Zvládnutie prechodu z individuálneho na kolektívne (rodinné) vlastníctvo je zásadná výzva medzigeneračného prechodu.

Sme svedkami toho, že približne 70% rodín, ktorých sa táto téma týka, prechod majetku nezvládne. Hoci „ekosystém“ každej rodiny je unikátny, kľúčové dôvody, prečo transfer zlyhal, sú naprieč spektrom rodinných podnikov takmer identické.

Rodičia zakladatelia si musia uvedomiť, že rozhodnutia, ktoré doteraz robili sami, budú robené na úrovni ich detí a neskôr vnukov. Ich úlohou je vytvorenie vhodného prostredia pre prijímanie takýchto rozhodnutí na úrovni rodiny – rodinnej rady.

Rovnako si musia uvedomiť, že príchod druhej a budúcich generácii značne decentralizuje kompetencie pri správe majetku. Veľmi často sme svedkami, keď rodičia či už vedome alebo podvedome „chránia“ svoje deti pred zodpovednosťou za správu majetku a všetky rozhodnutia realizujú sami.

 

Príchodom druhej generácie nevyhnutne dôjde k decentralizácii riadenia, jedným z dôvodov je vyšší počet rodinných príslušníkov, ktorí môžu byť zapojení ale aj podstatná možnosť a sloboda voľby povolania, ktorú im rodinný majetok dáva.

Jedno je viac ako isté – druhá a budúce generácie budú majetok spravovať inak ako rodičia

SUBIN & Partners Family Office zastrešuje nastavenia tejto transformácie. Jej realizácia je výsledkom diskusie s rodičmi spoločne s druhou generáciou. Nevyhnutným predpokladom pre úspešnú transformáciu je poznanie očakávaní, ktoré ma prvá generácia, rovnako aj poznanie očakávaní, ktoré má druhá generácia.

Našou úlohou je ponúkať inšpirácie a viesť obe strany a až na konci pripraviť návrh riešenia budúcej organizácie rodiny a rodinného majetku.

Proces realizácie

Každá rodina je odlišná, každé rodinné podnikanie má svoje špecifiká, pravidlá a predpoklady. Rovnako sú odlišné špecifiká v rámci očakávaní, ktoré od budúcnosti majú. Táto rôznorodosť následne spôsobuje, že každý postup je unikátny, každé riešenie je špecifické. Neprinášame riešenia na stôl predtým, ako sa navzájom spoznáme.

Nástrojom spoznania je spoločná komunikácia v podobe série stretnutí s definovanými témami a výstupmi. Diskusia slúži aj na predstavenie možností a rizík, ktoré pred rodinou stoja. Rovnako chceme ponúknuť inšpiráciu a skúsenosti z projektov, ktoré sme realizovali.

V prvom kroku spoznávame rodinu, jej majetok a očakávania. Diskutujeme o tom, čo dnes funguje, aké sú vzťahy vo vnútri rodiny, prepojenie rodiny na majetok, dopady majetku na rodinu a podobne. Hovoríme o štruktúre rodiny dnes a v budúcnosti.

Následne prechádzame k majetku, diskutujeme o celkovej kondícii podnikania, forme jeho riadenia, čerpania benefitov. Diskutujeme o možných rizikách ako aj príležitostiach v rámci transformácie toto podnikanie upraviť.

Na záver sa tieto dve zložky prepojíme a výsledkom je spoločné memorandum, ktoré popisuje popis transformácie tak podnikania ako aj nastavenia prvého a budúcich foriem medzigeneračného prechodu. Je výsledkom spoločnej koordinovanej komunikácie a spolupráce daňových poradcov, účtovníkov, znalcov a advokátov.

Memorandum bod po bode definuje priebeh transformácie, rovnako tak budúce nastavenie vzťahov a kompetencií v rodine. Je priamym podkladom pre nasledovnú implementáciu.

V prípade, ak je vyššie uvedená téma pre Vás zaujímavou, prosím neváhajte nás kontaktovať.

Prečítajte si ďaľšie články

12. decembra 2021

Najväčší majetkový presun od „víťazného“ februára?

Prečítať viac

4. mája 2022

Ako odovzdať rokmi budovaný majetok potomkom?

Prečítať viac

19. mája 2022

Fórum „Rodinný biznis 2022“

Prečítať viac

Kroky vedúce k ochrane rodinného majetku – odborný seminár

Odborný seminár pre majiteľov rodinných firiem zo dňa 10. novembra 2021, miesto konania: Aušpic restaurant & lounge, Bratislava

 

Prečítajte si ďaľšie články

12. decembra 2021

Najväčší majetkový presun od „víťazného“ februára?

Prečítať viac

4. mája 2022

Ako odovzdať rokmi budovaný majetok potomkom?

Prečítať viac

19. mája 2022

Fórum „Rodinný biznis 2022“

Prečítať viac

Fórum „Rodinný biznis 2022“

Rodinné firmy tvoria  viac ako polovicu všetkých firiem na Slovensku a sú pre krajinu aj najstabilnejším zamestnávateľom nakoľko svoj biznis nepresunú inam tak rýchlo ako veľké nadnárodné spoločnosti. Po 30-tich slobodného podnikania stoja teraz pred výzvou ako odovzdať  podnikanie nastupujúcim generáciam. 

Dňa 26.4.2022 sa konalo Fórum na tému „Ako správne pripravit rodinnú firmu i majetok na medzigeneračný presun“. V diskusii vystúpili aj Ján Kolesár st., Ján Kolesár ml. z Mäspoma s.r.o., Jan Oravec z Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Réka Világi z Euromilk a.s., Mario Fondati z FONDATI&PARTNERS, s.r.o., Michal Šubín z SUBIN&PARTNERS, a.s.,  Lucia Žitňanská, vedúca skupiny pre rekodifikáciu práva obchodných spoločností. Podujatím sprevádzali Ivan Haluza a Xénia Makarová.   Zdroj: SME konferencie

Prečítajte si ďaľšie články

12. decembra 2021

Najväčší majetkový presun od „víťazného“ februára?

Prečítať viac

4. mája 2022

Ako odovzdať rokmi budovaný majetok potomkom?

Prečítať viac

25. mája 2022

Kroky vedúce k ochrane rodinného majetku – odborný seminár

Prečítať viac

Ako odovzdať rokmi budovaný majetok potomkom?

Nemusí ísť len o obavy z márnotratnosti potomkov. Zverenecký fond ponúka viac možností, ktoré sú šité na mieru konkrétnej rodiny alebo konkrétneho majetku.

 

Zakladateľov rodinných firiem na Slovensku brzdí zastaraná legislatíva. Cenné aktíva preto presúvajú pod zahraničnú jurisdickiu, napríklad do Čiech. Michal Šubín je jedným z prvých, ktorí začali na Slovensku zakladať pre podnikateľov Zverenecké fondy. Vysvetluje, prečo a ako slovenskí podnikatelia presúvajú rodinné striebro do českých fondov.

 

Koľko máte klientov?
V súčasnej dobe pracujeme pre viac ako tri desiatky slovenských a českých rodín, spravujeme osem zvereneckých fondov a rodinných nadácií a pracujeme na založení ďalších ôsmich.

Môžem si pod slovom klienti predstaviť miliardárov, ako sú napríklad Jaroslav Haščák alebo Andrej Babiš, o ktorých je verejne známe, že časť svojho majetku vložili do českých zvereneckých fondov?
Môžete, ale bola by to veľmi nepresná predstava. Pomáhame najmä rodinným firmám, ktorých zakladatelia sa snažia zabezpečiť svoj majetok pre ďalšie generácie, na čas, keď tu už nebudú. Môžete si tiež predstaviť ľudí, ktorí vybudovali zbierku umenia a chcú zachovať jej hodnotu, preto že rozdelením medzi dedičov klesne na hodnote a význame. Alebo človeka, ktorý obýva architektonický skvost a nechce rozhádať rodinu tým, že pripadne jednému dedičovi a ostatní budú čakať na vyplatenie.

Na takýto účel predsa slúži závet.
Závet podľa slovenských predpisov ponúka len veľmi obmedzený spôsob, ako nakladať s majetkom, ktorý ste nadobudli. Viete len veľmi limitovane uprednostniť snaživých dedičov a nechať v úzadí tých, ktorí len čakajú so založenými rukami. A už vôbec ho nemôžete venovať vnukom a vnučkám, ktorých osobný rozvoj by ste chceli podporiť napríklad zaplatením vzdelania.

Prečo nie?
Slovenské predpisy poznajú kategóriu „neopomenuteľný dedič“. Ide napríklad o vaše deti, ktoré nemôžete z dedenia vynechať, prípadne je to právne veľmi komplikované, s neistým výsledkom. Do závetu tiež nemôžete napísať, že vaše deti, ich deti a ďalšie generácie majú vašu vzácnu zbierku slovenských kubistov udržiavať pohromade a raz za dva roky ju prenajať galérii za cenu obvyklú na trhu. Podľa zákona totiž musí predmet dedenia patriť konkrétnej osobe.

Ak teda zbierku nechcem rozdeliť, musím ju dať konkrétnemu dedičovi, čo môžu ostatní vnímať ako krivdu.
Presne. To isté platí, ak by ste chceli tohto dediča zaviazať, ako môže alebo nemôže nakladať so zbierkou či s výnosmi z jej predaja. Slovenská legislatíva dnes jednoducho nepočíta s tým, že rodina môže mať po smrti zakladateľa nejaký spoločný majetok, ktorý chce naprieč generáciami zveľaďovať ďalej, aby slúžil jej potrebám.

Problém je teda zákon?
Áno. Otázky dedenia u nás upravuje Občiansky zákonník, ktorý má takmer šesťdesiat rokov. V mnohých oblastiach už teda nekorešponduje s potrebami dnešnej spoločnosti. Iné krajiny majú možnosti dedenia upravené oveľa pestrejšie, napríklad v Rakúsku poznajú rodinné nadácie, v anglosaskom svete majú už viac ako storočnú históriu trusty. Česká republika sa už tiež vydala touto cestou – v roku 2014 rekodifikovali Občiansky zákonník a zaviedli do neho zverenecké fondy po vzore kanadského Quebecu.

Ktorú možnosť ponúkate slovenským klientom vy?
To záleží na potrebách klienta, ale primárne sa orientujeme na české zverenecké a nadačné fondy, najmä pre legislatívnu, jazykovú a kultúrnu príbuznosť. Tamojšie predpisy sú účinné už sedem rokov, za tú dobu vychytali chyby v legislatíve, získali aplikačnú prax a dnes ide o štandardne používaný nástroj, o ktorý majú záujem aj slovenskí klienti.

Koľko ľudí už má vytvorený český zverenecký fond?
Myslím, že tamojšie súdy registrujú približne šesť až sedemtisíc fondov. Netrúfnem si odhadnúť, koľko z nich založili slovenskí občania, ale budú to určite vyššie desiatky osôb. Rozhodne to však začína byť horúca téma aj u nás.

Prečo?
Vzhľadom na množstvo rodinných firiem, ktoré na Slovensku riešia medzigeneračné nástupníctvo. Klienti v dobrom hľadajú spôsob, ako ochrániť a slobodne naložiť s vlastným majetkom. Mnohí sa boja, že deti budú žiť nad pomery, majetok rýchlo minú a ohrozia tým samy seba. Stratia morálku, motiváciu, chuť niečo dosiahnuť. A čo je najhoršie, že budú negatívnym vzorom pre ďalšie generácie, ktoré budú vidieť, že „môj tatko má všetkého dosť, hoci nič nerobí“. Ale nemusí ísť len o obavy z márnotratnosti potomkov. Zverenecký fond ponúka viac možností, ktoré sú šité na mieru konkrétnej rodiny a konkrétneho majetku.

Ako teda funguje zverenecký fond?
Fond sa zakladá vo forme notárskej zápisnice a jeho zakladateľ doň prevedie svoj majetok alebo jeho časť. Môžu to byť napríklad akcie rodinnej firmy, nehnuteľnosti, zbierka obrazov alebo historických vozidiel. Základom je štatút, v ktorom určíte, čo presne sa má s majetkom a jeho prírastkami vo fonde diať a za akých podmienok. Vyberiete správcu, ktorý bude fond spravovať v súlade so štatútom, a ľudí, ktorí budú dohliadať na dodržiavanie štatútu, napríklad rodinnú radu alebo protektorov. A napokon určíte beneficientov, tzv. „obmyslených“, ktorí budú z fondu profitovať.

Prečo sa beneficienti volajú „obmyslení“?
Pretože na nich myslíte pri nastavení fondu a profitujú z jeho aktív. Zriadením fondu ste sa od svojho majetku odstrihli. Majetok ďalej funguje samostatne a v súlade s pravidlami, ktoré sú stanovené štatútom. Fond nemá právnu subjektivitu a nemá konkrétneho vlastníka, takže majetok v ňom nepodlieha dedeniu a ani si ho nemôžu rozobrať vaši budúci veritelia, prípadne veritelia obmyslených.

Fungujú zverenecké fondy ako útočisko, do ktorého si pochybní podnikatelia ukladajú majetok, aby ho ochránili pred prípadným prepadnutím štátu alebo pred veriteľmi?
Je to mylná predstava. Akýkoľvek vklad do fondu môže byť napadnutý na súde, či už veriteľmi, alebo štátom, a súd môže rozhodnúť o tom, že vklad do fondu bol neplatný. Alebo naopak. Kto chce ukryť alebo vyviesť majetok získaný podvodmi, respektíve inou trestnou činnosťou, ten má dnes už dnes na výber viaceré právne možnosti. Zverenecké fondy tieto možnosti nijak nemenia ani nerozširujú. Rozhodne nepozorujeme snahu zneužívať zverenecké fondy viac, ako je to pri iných právnych inštrumentoch.

Poznáte v Českej republike spor, keď niekto na súde odporoval vklad majetku do zvereneckého fondu?
Áno, v Českej republike už súdy riešia spor, či mohol byť majetok vyčlenený do zvereneckého fondu pre podozrenie zo schovávania majetku pred veriteľmi. Platí, že súd môže vyhlásiť prevod majetku za neplatný.

Čo môže pri rýchlosti súdov trvať roky…
Opakujem, že podobne ako iné právne inštitúty, aj zverenecké fondy je možné zneužiť na nekalé účely, ale možnosti podvodníkov sa ich zriadením zásadne nemenia ani nerozširujú. A podotýkam, že hovoríme o českých súdoch, ktoré fungujú rýchlejšie ako tie slovenské.Uvediem konkrétny príklad. Klient vyčlenil do fondu peniaze na podporu vzdelávania svojich potomkov. Ak niektorý pôjde na vysokú školu, každý mesiac dostane príspevok na život. Jeho výška bude závisieť od prospechu. Čím lepšie známky, tým väčší príspevok. Sumy sú nastavené ako násobok priemernej mzdy v hospodárstve. Ak urobí vedeckú prácu, získa finančný bonus. Objem peňazí je nastavený primerane potrebám mladého človeka a relatívne skromne, aby bol fond udržateľný na niekoľko generácií aj v prípade, že sa firme, ktorej akcie sú vložené do fondu, nebude dariť. Toto je súčasne príklad postupu, ktorý závet neumožňuje.

Aké presné a aké prísne môžu alebo musia byť podmienky pre beneficientov na získanie profitu z fondu?
Štatút môže byť špecifický aj všeobecný. Napríklad: jeden zo štatútov, ktorý sme pripravovali, hovorí, že rodina si na konci roka vyplatí 90 percent zisku firmy, ktorej akcie sú vo fonde, no ak sa firme nedarí, môžu si vyplatiť len polovicu zisku a ak je na tom firma ešte horšie, tak nič. Podmienky rozhodne nesmú byť vydieračské, v rozpore s dobrými mravmi či dokonca porušujúce základné ľudské práva a slobody. Nemôžete napríklad uložiť podmienku, že beneficient bude mať príjem z fondu len v prípade, že si vezme manželku alebo manžela rovnakej pleti, národnosti alebo vierovyznania ako zakladateľ a podobne.

Štatúty zvereneckých fondov, do ktorých zaparkoval“ svoj majetok český expremiér Andrej Babiš, sa dostali na verejnosť. Ako sú tieto citlivé informácie chránené?
Fondy a ich štatúty registrujú v Českej republike súdy. V registri fondov je verejným údajom len názov fondu, meno správcu a jeho doručovacia adresa. Štatúty a ich obsah sú, samozrejme, neverejné. Tie Babišove sa mohli dostať na verejnosť preto, že je verejne činná osoba a úrady boli povinné vydať štatút na základe žiadosti o slobodný prístup k informáciám. Respektíve v jeho prípade prebiehalo trestné stíhanie a úrady boli povinné štatút orgánom činným v trestnom konaní, odkiaľ mohol uniknúť.

Kto sú správcovia fondov? V českých registroch sú medzi nimi zväčša advokáti, právnici, ale tiež finanční poradcovia.
Správcom môže byť len fyzická osoba. Mali by to byť ľudia, ktorí majú skúsenosť s fungovaním zvereneckých fondov a poznajú ciele zakladateľa. Rovnako by mali poznať prostredie rodiny či okolia zakladateľa. Je to komerčná činnosť za poplatok, výška závisí od účelu zvereneckého fondu.

Podľa čoho si zakladatelia vyberajú správcov?
Podľa ich skúseností či dôveryhodnosti. Chúlostivé na zvereneckej správe je to, že ako zakladateľ sa vzdávate vlastníctva a zverujete majetok do správy tretej osobe. Je preto nesmierne dôležité, aby ste si vybrali dôveryhodného správcu a kvalitne nastavili štatút. Pravidlá zvereneckého fondu musia byť dobre premyslené, aby ste eliminovali chyby a zlyhania do ďalekej budúcnosti. Fondy zakladajú ľudia zväčša v slnečných časoch, no ideálne je počítať s rôznymi scenármi vývoja na úrovni rodiny, ale aj krajiny. Spomínam si, že v jednom štatúte sme počítali aj s možnosťou, že dôjde k znárodňovaniu súkromného vlastníctva. Správca dostal v takom prípade právo a povinnosť presunúť vlastníctvo do inej bezpečnej právnej štruktúry.

Môže majetok rodiny ovládnuť správca a využívať ho vo svoj prospech?
Postavenie správcu je veľmi silné, dá sa však obmedziť kontrolnými mechanizmami. Tradične sú napríklad akékoľvek finančné plnenia v prospech správcu prísne kontrolované pravidlami stanovenými štatútom. Správca síce navonok vystupuje ako vlastník fondu, dá sa to porovnať tiež s postavením jediného konateľa firmy, vnútorne sa však musí riadiť výlučne štatútom. Ak ho poruší, zodpovedá sa beneficientom pred súdom, pričom za porušenia alebo chyby ručí celým svojím majetkom.

Ten môže byť zanedbateľný v porovnaní so zvereným majetkom, ktorý by mohol previesť na inú osobu…
Ako zakladateľ určite nemôžete vsadiť všetko len na to, že správca bude anjel. Tým, že má veľkú autonómiu a kompetencie, mal by byť adekvátne pod kontrolou tretích osôb. Zväčša ide o členov rodiny, prípadne aj samotných beneficientov, ktorí sú informovaní o všetkých krokoch správcu. Navyše podľa zákona môžu beneficienti správcu kedykoľvek odvolať bez udania dôvodu a menovať nového. Ak na fond dohliada takáto rodinná rada, odporúčam, aby mala jasné pravidlá fungovania, ako sú rokovací poriadok, spôsob hlasovania, akou väčšinou sa prijímajú rozhodnutia, ako sa obsadzujú noví členovia rady a podobne. Je tiež vhodné, aby bola kontrola nastavená aj na inej úrovni, napríklad cez rodinných príslušníkov v dozorných radách spoločností, ktorých majetok je súčasťou fondu. Tieto kontrolné mechanizmy by v ideálnom prípade nemali byť nikdy aktivované.

 Zachytili ste nejaké snahy zakotviť zverenecké fondy aj v slovenskej legislatíve?
Ak mám dobré informácie, ministerstvo spravodlivosti pracuje na rekodifikácii Občianskeho zákonníka, ktorý by mal zmodernizovať aj otázky dedenia a zaviesť podobný inštitút, ako sú zverenecké fondy. Mám tým na mysli inštitút rodinnej nadácie, ktorý sa etabloval najmä v Rakúsku.

Zdroj: Forbes 2/2022

Prečítajte si ďaľšie články

12. decembra 2021

Najväčší majetkový presun od „víťazného“ februára?

Prečítať viac

19. mája 2022

Fórum „Rodinný biznis 2022“

Prečítať viac

25. mája 2022

Kroky vedúce k ochrane rodinného majetku – odborný seminár

Prečítať viac