Generačná výmena v rodinných firmách – ticho pred búrkou
V predošlých mesiacoch prebehol medzi slovenskými rodinnými firmami rozsiahly a svojou povahou jedinečný prieskum, ktorý iniciovali spoločnosti SUBIN & PARTNERS a ARDEN LEGAL & TAX a ktorý skúmal postoje slovenských rodinných podnikov ku generačnej výmene a ich pripravenosť na ňu.
V prieskume, ktorý realizovala agentúra MNFORCE, bolo oslovených vyše 12 tisíc rodinných firiem a primárne na zameriaval na etablované podniky s viac než 10-ročnou históriou, stabilnými tržbami a relevantným počtom zamestnancov.Prieskum sa zameral primárne na rodinné firmy, ktoré sú dlhodobo cieľovou skupinou oboch zadávateľov a aktuálne sa nachádzajú v období, keď by sa ich zakladatelia mali prirodzene obzerať po svojich nástupcoch. Motiváciou k realizácii prieskumu bol predovšetkým záujem zistiť, akú má tento vývoj u nás dynamiku, v akej fáze sa v rodinných firmách aktuálne nachádza. Ale predovšetkým, akým spôsobom sa rodinné podniky ku generačnej výmene stavajú, ako tento dôležitý krok plánujú – a či ho vôbec plánujú. Prieskum zároveň prispel k lepšiemu zmapovaniu prostredia a nálad podnikateľov, ktorí tvoria základ slovenského hospodárstva.
Výsledky boli prekvapujúce, ale v podstate potvrdili čo vidíme v našej praxi:
až 70 % rodinných firiem na Slovensku nemá jasný plán týkajúci sa generačnej výmeny. Ak aj o nej uvažujú, chýba im konkrétna stratégia.
Tento výsledok je znepokojivý, predovšetkým, ak si uvedomíme, že rodinné firmy patria medzi najstabilnejších hráčov slovenskej ekonomiky – tvoria významnú časť slovenských podnikov a patria medzi kľúčových zamestnávateľov vo svojich regiónoch. Pre hospodárstvo krajiny sú dôležitým pilierom. Nedívame sa na to len z pohľadu produkcie HDP, ale aj z hľadiska geografickej mobility a budovania komunít. Pretože v regióne, kde fungujúci podnik zamestnáva tamojšie obyvateľstvo, podieľa sa tým aj na vytváraní priestoru pre životné záujmy a budovanie komunity a je obvykle dôvodom, aby ľudia v danom regióne zostali a neodišli inam.
Najväčšie obavy podnikateľov
Prieskum ukázal, že viac než tretina vlastníkov sa obáva, ako bude firma fungovať po ich odchode. S tým súvisia aj obavy z predaja spoločnosti (22 %) – majitelia cítia zodpovednosť voči zamestnancom, rodine aj komunite a zároveň im chýba aj legislatívna ochrana majetku, ktorá by im umožnila rozhodovať s väčšou istotou.
Rodinné podniky, najmä v menších mestách, majú významný ekonomický a sociálny dopad na miestnu komunitu. Aj z tohto dôvodu sa majitelia rodinných firiem prirodzene obávajú predaja firmy do rúk investorom, ktorí nemajú vzťah k danému podnikaniu a regiónu. Veľmi ľahko by mohlo dôjsť k narušeniu rovnováhy regionálneho ekosystému. O to viac im na tom záleží preto, lebo rodina po predaji ostáva žiť a fungovať v danej lokalite.
Ďalším, pre rodiny alarmujúcim, zistením je, že až 24% detí nemá záujem pokračovať v podnikaní rodičov.
V takomto prípade má rodina len dve východiská: predaj firmy alebo sa podnikanie postupne utlmí, rozplynie sa do prostredia a rodinná firma zanikne. Čo je to najhoršie, čo sa môže stať.
Tretina respondentov uviedla, že uvažuje o odovzdaní firmy ďalšej generácii, ale len 24 % firiem má plán nástupníctva.
Aj preto je kľúčové začať s procesom generačnej výmeny včas a systematicky. Z pohľadu nástupu druhej generácie sú rozpoznateľné dva typické prístupy. Prvým je, že deti sú od malička prítomné v podnikaní, postupným a prirodzeným spôsobom získavajú informácie o fungovaní firmy a ich procesoch. Vtedy je väčšia šanca, že generačná výmena prebehne hladšie. Druhým častým prípadom je, že naopak, rodičia držia svoje deti od podnikania bokom a do firmy nastupujú až keď sú dospelé. V takýchto prípadoch vidíme, že pre novú generáciu nie je také jednoduché vytvoriť si k rodinnému podniku vzťah. Nehovoriac o získaní si rešpektu u zamestnancov podniku.
Často vidíme, že emocionálny vzťah k firme prevyšuje racionálne rozhodovanie. Odovzdanie podniku potom prichádza neskoro alebo vôbec.
Približne pätina respondentov sa obáva, že firmu nebude mať komu odovzdať.
Sú to prípady, keď podnikateľ nemá deti alebo – a to je veľmi častý a dlhodobý problém, ktorý ukazuje prax – deti, ktoré odišli študovať do zahraničia, nemajú záujem sa vrátiť. Tento exodus šikovných mladých ľudí je vo zvýšenej miere markantný v oblasti Východného Slovenska, hoci nie len tam a predstavuje to za výrazný problém, ktorý neovplyvňuje len dotknuté rodiny, ale z pohľadu zamestnávania, celý región.
Potreba profesionalizácie a podpory
Viac než 60 % firiem je stále výlučne pod rodinným vedením, pričom externý manažment využíva len tretina. To môže obmedziť rozvoj rodinných firiem, schopnosť inovácie ako aj zvládať zmeny, vrátane generačnej výmeny. Rodiny potrebujú predovšetkým podporu zo strany štátu prostredníctvom vhodnej legislatívy. Napriek tomu, že slovenská legislatíva je pomerne rigidná – predovšetkým v oblasti dedenia, manželstva, transferu majetku – nie vždy je východiskom hľadať riešenia v zahraničí. Aj na Slovensku je možnosť nájsť vhodné mechanizmy, je to možno len trochu komplikovanejšie a časovo náročnejšie, ale tie možnosti tu existujú.
Rodinné podnikanie na Slovensku tak stojí na križovatke. Bez systematického plánovania a podpory odborníkov hrozí, že mnohé úspešné značky neprežijú alebo sa dostanú mimo rodinného prostredia. Ak sa však podarí nastaviť kontinuitu, rodinné firmy môžu zostať jedným z najdôležitejších pilierov slovenskej ekonomiky.
Ak sa téma generačnej výmeny nebude riešiť systematicky, hrozí zánik mnohých úspešných firiem alebo ich predaj zahraničným investorom.